Krachujúca Smrečina zastavila výrobu, zamestnanci sa spoliehajú na pomoc Smeru…. http://bystrica.sme.sk/c/6800047/krachujuca-smrecina-zastavila-vyrobu-zamestnanci-sa-spoliehaju-na-pomoc-smeru.html
Odborári automobilky KIA v Tepličke nad Váhom štrajkujú, chcú vyššie platy…. http://www.pluska.sk/regiony/stredne-slovensko/odborari-automobilky-kia-teplicke-nad-vahom-strajkuju-chcu-vyssie-platy.html….
.
V denšnej dobe obsah článkov v médiách týkajúcich sa hromadného prepúšťania zamestnancov výrobných firiem, či boja zamestnancov o mzdu nie je ničím výnimočný. Nájdete ich plno po celom Slovensku. Nikto sa nad nimi nepohoršuje, nikomu nedvíhajú adrenalín, občania si zvykajú. Nič sa nedeje, pokiaľ sa to netýka konkrétneho človeka, robotníka, technika, zamestnanca či nezamestnaného osobne. Ako by nám hovorili, že tak to má byť, tak je to v poriadku, starajte sa len sami o seba, hľaďte si len svojich egoistických záujmov a o iných sa nestarajte.
Dočítate sa žiaľ často i medzi riadkami ako je to s novodobými otrokmi kapitálu u nás v Slovenskej republike.
Globalizovaný nadnárodný, či domáci kapitál rozkrádačov v modernej dobe začiatku tretieho tisícročia už pre svojich otrokov nepotrebuje okovy, reťaze, bič, ani fyzické násilie. Stačia mu servilní politici, uplatené médiá a pre istotu v zálohe exekútori, polícia a súdy konajúce za peniaze len v prospech bohatých a mocných.
A pre kompenzáciu frustrácie vykorisťovanej väčšiny z biedy novodobého otroctva mediálne denne opakované sľuby o demokracii, istotách a mdernom Slovensku, vždy, každý večer podfarbené v hlavných programoch verejnoprávnej i súkromných televízií „presvedčivými“ Slovenskými celebritami a hercami, pekným seriálikom, či filmom zobrazujúcim blahobyt, akčného a spravodlivého hrdinu milujúceho Ameriku, alebo romancu o americkom sne.
Koho z bohatých a mocných vlastne zaujíma osud obyčajného pracujúceho, či nezamestnaného človeka? Koho zaujíma osud obuvníčky v Snine, Bardejove, strojára v Prakovciach, inžiniera-projektanta v Košiciach, baníka v Rudňanoch, Handlovej, Prievidzi, Slováka-zberača ovocia v Španielsku, Slovenky – slúžky v Nemecku, či nedajbože dnes už znova negramotného Róma v Kecerovskej rómskej osade? Koho z politikov pravice, či sociálnej demokracie „slúžiacich ľudu“ zaujíma osud státisícov nezamestnaných na Slovensku?
Sila globalizovaného kapitálu a arogancia moci jeho komplicov a lokajov i u nás na Slovensku prekonáva historické hranice. Pracujúci človek t.j. každý, ktorý sa živí predajom svojej práce a umu kapitalistovi je ponímaný len ako zdroj akumulácie bohatstva kapitalistu a politika. Nezamestnaní a sociálne slabí, hoci si tento stav sami nespôsobili, sú ponímaní ako škodná, ktorá im tento zisk znižuje. Prečo by tých na vrchole politiky, moci a bohatstva mala teda táto ovládaná a mlčiaca väčšina zaujímať? Dokiaľ nechá na sebe kálať drevo, dovtedy to bude v poriadku. A ak prestane mlčať, nastúpi represia.
Takže obuvníčky v Snine a Bardejove, strojári v Prakovciach, inžinieri projekčných kancelárií v Košiciach, baníci v Rudňanoch, Handlovej, Prievidzi, sezónni pracovníci v Španielsku, Nemecku…., Rómovia v tisícke osád po celom Slovensku, ale i Vy, státisíce nezamestnaných, dočkali ste sa presne toho, za čo ste štrngali kľúčmi na námestiach v roku 1989, alebo toho, za čo štrngali Vaši krikľúni, kým Vy ste pokrytecky mlčali. Privlastnili si náš spoločný majetok, Vaše práva a teraz manipulujú s nimi, rovnako ako i s Vami ako len chcú. Privlastnili si Vaše životy i Vašu dôstojnosť a teraz Vám zvysoka močia na hlavy a vysmievajú sa Vašej bezmocnosti. Tak nám treba. Lebo ten, kto sa chová ako otrok otrokom je, i ním zostane.
Hoc ako je to pre mnohých ovplyvnených propagandou a všadeprítomným pokrytectvom nepochopiteľné a možno i neprijateľné, je tu len jediná reálna možnosť ako z toho marazmu von. Sú tu ešte komunisti.
Tí sú jediní, ktorých program je antisystémový, tí sú jediní z celého spektra politických strán a zoskupení Slovenskej politiky, ktorým skutočne záleží na dôstojnom živote obyčajného, slušného, pracujúceho a systémom vykorisťovaného človeka našej doby. Sú jediní, ktorým nezáleží na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov privatizérov, bankárov, zlodejov, výpalníkov a manipulátorov. Sú jediní, ktorí dokážu pretransformovať rozkradnutý, kedysi spoločný majetok späť do rúk tých, ktorým patril, rozvinúť plnú zamestnanosť, rast ekonomiky, naplniť štátnu pokladňu a postupne rozvinúť školstvo, vzdelanosť, sociálnu politiku, zdravotníctvo – istoty občana i v podmienkach celosvetovej hospodárskej krízy. Krízy kapitalizmu. Raz to už dokázali. Je to tak. A bol to pre pracujúcu väčšinu najlepší systém, aký kedy na svete existoval. (A samozrejme najhorší pre veľkozlodejov, zločincov, mafiánov a manipulátorov.)
Lebo toto, čo je tu teraz nie je naša kríza – kríza pracujúcich, ani kríza komunistov, ani kríza ľudstva. Toto je len kríza zdochýňajúceho protiľudového imperializmu, kríza morálnych hodnôt degenerovaných súčasným politickým a ekonomickým systémom.
A čo v tejto situácii robíme?
Paradoxne nič prelomového. Len to, čo robili i naši dedovia a otcovia v časoch krízy a nepriazne. Bojujeme za udržanie sa na slovenskej politickej scéne. Bojujeme za zjednotenie robotníckeho a komunistického hnutia na Slovensku, v Európe i vo svete. Usilujeme o získanie podpory zo strany produktívnych pracujúcich a vykorisťovaných ľudí, ktorí sa neboja zdvihnúť hlas a ak treba i päsť za svoje práva a umožňujeme im učiť sa a politicky aktívne pracovať. Získavame mladších a mladých ľudí, ktorí nehovoria o fiktívnom sociálnom štáte ako súčasní Ficovi socdemáci, ale o socializme ako komunisti., ktorí nehovoria o „reformách“ a privatizácii, ale o revolúcii a znárodnení., ktorí netúžia po mamone bohatstva a peňazí, ale po spravodlivosti a dôstojnom živote všetkých čestných pracujúcich ľudí.
Nevykrikujeme „Milujem Slovensko“, nesľubujeme modré z neba ako okukaní i novovyliahnutí politici na Slovensku, ani okamžitý bezpracný pohodlný život teraz, ale povinnú prácu pre všetkých práceschopných, drinu, pot a slzy. Sľubujeme ale skutočnú (nie tú Ficovu) prácu, istotu a dôstojný život pre každého činorodého, aktívneho pracujúceho človeka, dôstojný sociálny systém, vzdelanie, bezpečnosť, ochranu života a zdravia, občiansku a sociálnu spravodlivosť. Na druhej strane sankcie a represie pre tých, ktorí porušia ľudové právne a morálne normy a basu pre zlodejov. Toto je ten náš socializmus.Socializmus v ktorom nikto nebude hladný, ani ponížený. Nebudú žobráci, ale ani králi.
Časť z toho už mnohí starší poznajú. Nie je potrebné to vysvetľovať, stačí len chcieť si spomenúť na to dobré o čo nás od roku 1989 okradli. A nie je toho málo. A nezabudnúť ani na to dobré, čo tu po roku 1989 vzniklo. Toho je ale žiaľ veľmi málo.
Teda, ak budete mať všetkého plné zuby, tak si spomeňte, že je tu i priama cesta bez nutnosti prekonávania zbytočných serpentín.
Celá debata | RSS tejto debaty