„Svédska princezna sa vydala za amerického bankára“.

Ďakujem svetovým agentúram a slovenským médiám za túto úžasnú aktuálnu správu.

Konečne sme sa dočkali. Investigatívni novinári informovali svetovú verejnosť o tom o čom máme všetci vedieť. Bez tejto informácie by sme snáď ani neprežili.

Včera som bol na brigáde na stavbe honosného niekoľko miliónového domu jedného novodobého slovenského privatizéra. Nie je princ, ani nemá za manželku bankárku svetového významu, ale žije si ako princ i ako vlastník tej najbohatšej banky.

Desiatky robotníkov a študentov- nezamestnaných Slovákov na stavbe pracuje dňom i nocou v rámci „občianskej výpomoci“ t.j. na čierno. Odmenou sú 2,- € na hodinu samozrejme tiež na čierno. Za takto zarobené peniaze sezónni robotníci a remeselníci nedokážu dôstojne, ale ani minimálne uživiť svoje  vlastné rodiny. I napriek tomu pracujú, lebo podľa nich sú dve € lepšie ako nič, alebo ako stáť a ponižovať sa v radoch na úradoch práce.

Keď prišla reč na túto správu t.j. na svadbu švédskej princeznej s americkým bankárom všetkým odľahlo. Zabudli na svoje starosti, zabudli, že žijú nedôstojne – pomaly ako zvery v špine, bez sociálneho, pracovného, ekonomického, ale už i duchovného zázemia. „Tešili“ sme sa všetci z tejto smotánkovej pozitívnej správy. Bolo že to radosti.

A potom zrazu – hajde na panské bedač.
Odkázali sme novomanželom svorne po slovensky, aby im zdochla koza. (Bolo to hrubšie, ale to tu nemožno napísať, lebo by sa páni cenzori raz zas realizovali).

Tí, ktorí zažili Československý socializmus a komunistov pri moci svorne konštatovali, že dobre už bolo.

Mladí na nich pozerali s otvorenými ústami a čudovali sa, lebo že vraj vtedy bola totalita a teraz že je demokracia.