Pozornosť verejnosti zameriavajú politici a korporatívne médiá v súčasnosti na Slovensku cielene len na sekundárny, účelovo zdôraznený problém spoločnosti –  na korupciu, aby odpútali voličov od podstaty t.j. neudržateľnosti kapitalistického systému.

Kauza „GORILA“ slúži súčasným mocným na zalepenie očí občanom, aby nevideli a nevšímali si desiatky a stovky rovnako dôležitých problémov v štáte a spoločnosti, ktoré nám priniesla 22 rokov trvajúca novodobá neoliberálna totalita.

Buržoázni politici a politické strany sa chovajú ako typickí biznismeni a úžerníci. Investujú do predvolebnej kampane milióny špinavých, netransparentne získaných peňazí a kalkulujú, že voľbami čierne fondy získané pokútne od zahraničných a domácich finančných skupín zlegalizujú a súčasne po vyhratých voľbách na úkor štátu získajú nepomerne viac peňazí ako do nich vložili. Politika sa na Slovensku, ale i v Európe stala najväčším biznisom.

Tlak na voličov, aby opäť volili tzv. „menšie zlo“ t.j. tých, ktorí spoločnosť v prospech väčšiny jej občanov nedokážu riadiť sa stupňuje každým dňom s približujúcim sa termínom volieb do NR SR.

Pochopia občania, že to, čo nám ponúkajú pravicoví a sociálnodemokratickí politici je pokračovaním cesty do pekla? Alebo nás prinúti to pochopiť až hlad a bieda väčšiny okradnutých a vykorisťovaných ? Potom… ale môže byť už neskoro pre všetkých !

Ktoré problémy spoločnosti majú byť teda kauzou „GORILA“ a kvázi „riešením“ korupcie prekryté a pred voľbami z očí (pozornosti) občanov – voličov odsunuté ? :

• státisíce nezamestnaných
• vznik a nárast počtu žobrákov, analfabetov a bezdomovcov, ako nového fenoménu chudoby
• pokles pôrodnosti a začiatok trendu negatívnej reprodukcie v štáte
• priepastné spoločenské rozdiely medzi bohatnúcou menšinou a schudobnelou väščinou obyvateľstva
• dramatický úpadok morálky a etiky
• ekonomická kriminalita, zvlášť zo strany tzv. „bielych golierov“
• pochybná a netransparentná privatizácia štátnych podnikov a majetku štátu
• pochybné reštitúcie
• strata potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti štátu
• spoplatnenie školstva a zdravotníctva., vzdelanie a zdravie občanov sa stáva prostriedkom pre biznis
• kupčenie s verejným zdravotníctvom a snaha o jeho privatizáciu
• nedostupnosť bývania a bytov pre mladé rodiny
• vysťahovalectvo za prácou
• nedostatok kvalifikovaných a produktívnych remeselníkov
• nadbytok ekonomicky neuplatniteľných vysokoškolákov
• dlhová kríza
• ekonomická recesia
• pokračujúce likvidačné zadĺžovanie štátu
• výpredaj štátneho majetku
• bezbrehé „vylepšovanie“ podnikateľského prostredia na úkor štátu
• nútený rast skupiny samostatne zárobkovo činných osôb ako odraz dôsledkov rastu nezamestnanosti
• cielená likvidácia a zánik typického domáceho priemyslu (obuvnícky, sklársky, textilný, elektrotechnický, chemický, zbrojársky a.t.d.)
• vznik a rozvoj bordelov, kasín, herní a iných dekadentných podnikov
• strata životných a sociálnych istôt väčšiny obyvateľov krajiny
• odpočúvanie, sledovanie, mediálne manipulácie, účelové klamstvá, brainwashing
• cenzúra médií založená na vôli ich vlastníkov a autocenzúre ich zamestnancov
• verejné násilie
• úžera, drogy, alkoholizmus, kriminalita …………….. a.t.d.

Na slovenskej politickej scéne je podľa môjho názoru len jediná politická strana, ktorá sa volieb zúčastní z iných pohnútok, ako pre biznis.

Tou je Komunistická strana Slovenska, t.j. komunisti, združení v strane, ktorej cieľom je zmena súčasného politického, ekonomického a spoločenského systému.

KSS nie je a ani z hľadiska programu a cieľov nemôže byť sponzorovaná, či inak dotovaná nadnárodným, ani domácim kapitálom. Ten by si totiž podporou komunistov kopal vlastný hrob. Preto finančné prostriedky komunistov sústredené na volebnú kauciu a predvolebnú kampaň boli pracne a ťažko nazbierané z dobrovoľných príspevkov jej členov. Z peňazí jednotlivcov v sumách 5,- – 10,- €, ktoré si mnohí komunisti doslova odtrhli z vlastných žobráckych miezd, dôlchodkov., z vlastných rodinných rozpočtov, ktoré u väčšiny z nás nedosahujú výšky ani základného životného minima.

V tom je základný rozdiel medzi podmienkami kandidatúry KSS a ostatných politických strán. I na tom vidno, aká je v tejto krajine „demokracia“, ako vníma rovnosť šancí buržoázna demokracia a čo je to skutočný biznis v politike.

Šance KSS pre získanie mandátu k zmene prostredníctvom konania volieb v súčasnom buržoáznom systéme budú reálne len vtedy, ak si občania – voliči uvedomia v akom stave sa Slovensko nachádza v celom komplexe politicko-ekonomických problémov spoločnosti.

Peniaze naliate do predvolebnej kampane prorežimnými stranami majú za cieľ občanov – voličov od tohto uvedomenia odpútať a umocniť ich sľuby o zaručenej účinnosti kozmetických úprav systému, ktoré voličom predkladajú vo svojich programoch.

Jedno je však isté. Žiadna kozmetická zmena systému, či je navrhnutá pravicou, alebo sociálnou demokraciou neprinesie zlepšenie životných podmienok väčšiny občanov Slovenska. Prinesie len predĺženie agónie systému okrádajúceho vlastných občanov, ktorý mocní honosne nazývajú demokraciou.