Mnohoraz sa zamýšľam nad tým, koľko skutočnej pravdy poznám o Stalinovi. Narodil som sa ešte za jeho života, ale len rok pred jeho smrťou. Vtedy bo pri moci a oslavovaný.

Po jeho smrti v roku 1953 sa ku mne dostávali vždy už len negatívne informácie. Len a len výplody vtedy komunistickej antistalinskej propagandy, ktoré v tom čase slúžili pre uchopenie a udržanie moci jeho nástupcom., teraz po roku 1989 zas výplody buržoáznej, antikomunistickej propagandy a výpotky „kvázihistorikov“, ktorým osoba Stalina slúži k špineniu éry socializmu, ako opona na zakrytie zločinov kapitalizmu, ktorými sa súčasní mocní „realizujú“ v honbe za mamonom peňazí denno denne po celom svete.

Preštudoval som mnoho súčasných prác až „veľdiel“ o Stalinovi z rôznych dostupných zdrojov. Všade však to isté. Informácie bez historiských faktov, podobajúce sa ako vajce vajcu, extrémne zaujaté, nenávistné, až brutálne hodnotenia jeho života a osobnosti, odpisované jedným od druhého a druhým od tretieho, smaozrejme vždy s vlastnými reálne ničím nepodloženými dodatkami o zverskosti človeka s pseudonymom STALIN.

Teda skutočnú objektívnu pravdu, ani v náznakoch dnes už nie je možné sa o Stalinovi dozvedieť.

Preto kašlem na propagandu a stačí mi to, čo je neodškriepiteľné a skutočne reálne:

Stalin je pre mňa revolucionár, silná-nezlomná osobnosť, ktorému vďačíme za oslobodenie našej krajiny od nacistickej okupácie, ktorému vďačíme za záchranu nášho rodu pred genocídou fašižmu.

Človek, pod ktorého vedením vybudoval sovietsky ľud východné sovietske, komunistické impérium na vzdory zahraničným intervenciám, prekážkam, chudobe, zaostalosti., ktorý industrializoval Rusko a Sovietsky zväz takým tempom, že dokonca preskočil jednu celú vývojovú etapu a urobil z vlasnej krajiny svetovú veľmoc dobývajúcu vesmír.

Človek, ktorý silou vôle a nezlomnosti dokázal v krízovom stave a smrteľnom zovretí nepriateľom vyviesť svoju krajinu z vojnovej kómy a uštedriť nepriateľovi totálnu porážku.

A mal i dobrý vkus. Jeho obľúbenú pieseň „Suliko“ si občas v duchu podvedomo pospevujem i ja.

Tak zdravstvuj Josif Visarjonovič.

P.S.

Podrobnejšie a výstižnejšie som to nemohol napísať, lebo novodobí cenzori nášho myslenia by ma mohli trestne postihnúť v rámci nového kvázi „demokratického“ zákona o trestnosti popierania „Zločinov komunizmu“.

Nesmiem si teda o Stalinovi ani myslieť niečo iné, len to, čo mi buržuji dovolia.