Ďakujeme Vladimír Simonenko

20. októbra 2013, Peter Nišponský, Nezaradené

pam_oslDnešné krásne októbrové nedeľné popoludnie (20. októbra 2013) sme sa vybrali spolu s mojou súdružkou Táňou na Košický verejný cintorín položiť kytičku kvetov a zapáliť sviečku mojej milej mamke, ktorá definitívne odišla z kruhu našej rodiny pred viac než rokom.

     Ako je u nás zvykom, po obligátnej spomienke, zapálení sviečky a položení kytičky pri hrobe mamky, sme sa cestou zastavili pri pamätíku a hroboch našich osloboditeľov – Červenoarmejcov na Košickom verejnom cintoríne, kde je ich pochovaných niekoľko tisíc v spoločných masových hroboch.
    
     Centrálny pamätník týchto vojakov na ktorom dominuje komunistická hviezda a niekoľko dier po brutálne odstránenom symbole kosáku a kladiva, (ktorý bol súčasťou pamätníka od jeho založenia až do roku 1989, kedy ho niektorí horliví novodobí „demokrati“ s heslom na perách: „Nie sme ako oni“  hrubo odstránili bez toho, aby si uvedomili, že páchajú zločin „Hanobenia miesta posledného odpočinku“ v zmysle platného trestného zákona)   nebol ešte obsypaný horiacimi sviečkami tak, ako býva v čase „Pamiatky zosnulých“. Horelo tam len zopár desiatok sviečok a na mramorovej doske bolo len niekoľko desiatok kytičiek a vencov so známkami zubu času.    
 
     Aké nás však čakalo prekvapenie.
 
     Pri ukladaní kytičky a pálení sviečky sme si všimli malú čerstvú kytičku nerozlučne pripevnenú k velikému vencu zo živých červených kvetov. Na stužkách malej kytičky červených karafiátov bol nápis: „KONEČNE SOM ŤA NAŠIEL OTEC“ a „VLADIMÍR SIMONENKO“. .
    
     Ubepečujem Vás, že nás to riadne zaskočilo a dojalo. To sme tam ešte nikdy nevideli. A navyše takmer 70 rokov po oslobodení našej krajiny hrdinskou sovietskou Červenou armádou.
     Osudy ľudí sú nevyspytateľné. Nájsť posledné miesto odpočinku svojho otca v masovom hrobe na cintoríne po 70 rokoch to je teda sila.
 
     Blahoželám synovi Vladimíra Simonenka, že sa mu podarilo po toľkých rokoch nájsť hrob jeho otca. Súčasne ďakujem neznámemu Vladimírovi Simonenkovi, ktorý položil svoj život za naše oslobodenie od fašizmu a ktorého pričinením som mohol celých 37 rokov svojho života prežiť v spravodlivom politickom a spoločenskom systéme – v socializme v socialistickom Československu.
    
     Verím, že toto poďakovanie môžem vyjadriť i v mene všetkých Košických a Slovenských komunistov i všetkých čestných občanov našej krásnej krajiny – Slovenska.