Želal by som všetkým ktorí obdivujú tieto vraždiace automaty napríklad obrie bombardéry B-52 určené na presadenie vôle bohatých a mocných nad novodobými otrokmi, aby prežili okrem dňa pohody a obdivu i deň stresu a smrti tak, ako to pržívali napríklad občania a bojovníci za slobodu Vietnamu.

Aby ns chvíľku, len virtuálne zažili bombardovanie kobercovými náletmi, napalmom, biologickými látkami a defoliantmi „Agent Orange“. (Samozrejme nie s následkom smrti, ale s okúsením stresu, strachu a beznádeje na úrovni tých, ktorí to okúsili na vlastnej koži)

Lebo obdiv k smrti nie je moja parketa.

Ľutujem tých, ktorí si to pod vplyvom vymývania mozgov a propagandy mediálnych a politických sluhov kapitálu zamenili za schow a cirkus. Tých, ktorí sa pri tomto bomardéri (ktorý v minulosti v severnom i južnom Vietname rozosieval smrť)predvádzajú a fotia spolu s vlastnými ďeťmi a vnukmi. Z bombovníc sa na nich dívajú duše desaťtisícov zavraždených týmto strojom. Nie symbolicky, ale v reále. Dnes, teraz a tu.

Fašizmus nastupuje. Zobuďte sa.