Nástupom novej moci a vlády MERu SD na Slovensku sa v zahraničnej politike voči EÚ a NATO zrejme vôbec nič nezmení.
V politike podriadenosti, ba až servilnosti voči mocenským štruktúram Bruselu, USA a agresívnej militantnej (voči Afganistanu, Iraku, Líbyii, Sýrii a iným krajinám zločineckej) organizácie NATO, ktorú realizoval pravičiar Mikuláš Dzurinda, bude kontinuálne pokračovať voči cudzím pánom ústretový kariérny diplomat Miroslav Lajčák. (V tomto prípade je zrejme dôraz kladený nie na slovo „diplomat“, ale predovšetkým na slovo „kariérny“ odvodené od slova kariéra…)
Teraz je pre Fica a tým žiaľ i pre nás podstatné to, že nový minister zahraničných vecí SR bude tancovať presne tak, ako mu Brusel, Biely dom a Rasmussen zapískajú. To je daň za podporu týchto inštitúcií a tútorov slovenskej politiky pánovi premiérovi Ficovi. Za to, že mu dovolili zvíťaziť v údajne „demokratických“ voľbách, hoci už pred týmto historickým víťazstvom dobrovoľne zaplatil z našich vreciek mastnú cenu v podobe podpory Eurovalu veľmi ústretovo a vypočítavo vtedy ešte z opozičných poslaneckých kresiel.
Takže možno pre niekoho veľmi skoro, ale predsa už teraz, ešte pred zostavením vlády kladieme legitímne otázky:
Stavím sa s Vami priatelia, že na tieto otázky sa od pána premiéra a jeho nastrčeného kariérneho….. pána Miroslava Lajčáka seróznej odpovede nikdy nedočkáme.
Lebo jednou z typických vlastností slovákov je slúžiť. A „Veľkých slovákov“ slúžiť za veľké peniaze cudzím pánom.
Pre nás to bude ale prezentované ako „zabezpečenie stability a bezpečnosti Slovenska“. Tak ako počas celej našej histórie až doteraz, kedy vždy oficiálne platilo, že cudzia nadvláda, poroba, okupácia….. je v záujme stability a bezpečnosti Slovenska.
Smutné konštatovanie.
