Najväčšia radosť je niekedy škodoradosť

5. februára 2012, Peter Nišponský, Nezaradené

Dnes mám konečne po určitej dobe pohodový deň. Hovorí sa, že najväčšia radosť je škodoradosť. A ja som dnes svojej škodoradosti popustil uzdu.

Včera ma totiž nesmierne potešilo stanovisko stálych členov bezpečnostnej rady OSN, Ruska a Číny, ktorí vetovali návrh rezolúcie USA vo veci „opatrení“ voči Sýrii.

Jastrabom a zločincom v Bielom dome, ích lokajom v EÚ a v zločineckej organizácii NATO (ktorej je SR členskou krajinou v podriadenom postavení) raz – konečne klapli zuby na prázdno.

USA, ich lokaji v EU a NATO zúria.

Celá severoamerická a západoeurópska propagandistická mašinéria včítane slovenských médií besnie v dôsledku propagandistického nezdaru a urazenej ješitnosti samozvaného svetového policajta.

A ja malý bezvýznamný občan malej, bezvýznamnej kolónie v strede Európy mám z toho radosť. Kto to kedy videl, aby sa niekto tešil z neúspechu mocných – veľkých samcov svetovej politickej scény?

Ale je to tak. Teším sa ako malý chlapec.

Mám radosť, že sa nezopakuje Líbyjský masaker režírovaný zločincami v Pentagone a Bruseli tentokrát dôkladne a brutálne pripravený pre Sýriu.

Teším sa, že si končne budú môcť svoj vlastný problém a osud riešiť občania slobodnej a nezávislej Sýrie sami, bez zasahovania cudzích rakiet, bombardérov, lietadlových lodí, desaťtisícov NATO- žoldnierov a mediálnej manipulácie tzv. „nezávislých médií“ riadených z ústredia CIA a Pentagonu.

Ako málo stačí človiečikovi k šťastiu, ak musí žiť v tomto súčasnom neoliberálnom politickom a mediálnom bahne, ktoré niektorí nazývajú „demokraciou“.